košíkárstvo
Vyvinulo sa z využívania rôznych prírodných pletív, z ktorých sa pletením zhotovovali predmety pre vlastnú potrebu. V priebehu storočí prerástlo úzky rámec výroby pre vlastnú potrebu, stalo sa domácou výrobou a ojedinele sa rozvinulo i do remesla (cech košikárov – vietor, fabricans cophinorum – vznikol v 17. storočí v Pukanci). Na vyššiu úroveň ho pozdvihli košikárske školy (prvá bola založená v Beluši) a družstvá, ktoré vznikali najmä od 80. rokov 19. storočia. Najväčší rozmach zaznamenalo košikárstvo na prelome 19. a 20. storočia. Podľa uhorských štatistík bolo na Slovensku zaevidovaných do 270 kvalifikovaných a vyše tisíc domácich nekvalifikovaných výrobcov prúteného tovaru. Stagnácia priemyslu na začiatku 20. storočia viedla väčšinu obyvateľov k orientácii na prácu v poľnohospodárstve, no košikárstvo ako vedľajšie zamestnanie bolo veľkou finančnou pomocou. Výrobou pre trh sa zaoberalo v rokoch 1884 a 1930 okolo 2 000 osôb. Od 19. storočia, keď sa začala rozvíjať výrobná špecializácia, venovali sa košikárstvu celé rodiny, resp. celá dedina.
Odbyt výrobkov sa zabezpečoval odpredajom na trhoch, jarmokoch, podomovými obchodníkmi a prostredníctvom priekupníkov. Úroveň remeselnej výroby dosiahlo košikárstvo len v oblasti spracúvania vŕbového prútia. Absolventi košikárskych škôl a dielní získavali živnostenské oprávnenie. Po zrušení týchto dielní v 50. rokoch 20. storočia táto forma košikárskej výroby zanikla. Nahradila ju výroba pre ÚĽUV alebo pre výrobné družstvá.
Na Slovensku bolo najrozšírenejšie košikárstvo spracovávajúce vŕbové prútie. Podľa jeho druhu sa delí na výrobu z nešľachteného (nelúpaného) a šľachteného (vareného, lúpaného alebo štiepaného) prútia. Rezalo sa vždy vo vegetačnom období, keď obsahovalo dostatok miazgy a ľahko sa lúpalo. V povegetačnom období sa muselo vŕbové prútie variť, aby sa kôra bez ťažkostí odlúpila. Prútie sa získavalo v dvoch farebných odtieňoch: biele a po varení hnedasté. Nešľachtené zelené prútie sa používalo na výrobu rôznych druhov a veľkostí košov a ďalších výrobkov určených pre poľnohospodárske účely (koše a opálky na zemiaky, trávu, ovocie, rybárske vrše a chlopáky, košiny, klonky, lesy, steny, ploty, koše na demižóny a podobne). Výrobky z lúpaného prútia sa odlišovali od predmetov z nelúpaného prútia precíznym a dôkladným spracovaním.
zdroj článku : www.uluv.sk